Vlna / wool Prírodné vlákno Vysoká odolnosť proti oderu, slnečnému žiareniu, horľavý materiál, vyžaduje čistiareň
Bavlna / cotton Prírodné rastlinné vlákno Odolné proti moliam, mierne odolné proti oderu a slnečnému žiareniu, horľavý materiál, ľahko sa udržuje
Rayon Vlákno vyrobené z drevenej štiepky Zlá odolnosť proti oderu, mierne odolné proti slnečnému žiareniu, odolné proti moliam a plesniam, mimoriadne horľavé, vyžaduje čistiareň
Nylon Prvé syntetické vlákno Mimoriadne odolné proti oderu, horí pomaly a jednoduché na údržbu
Polyester Syntetické vlákno Mimoriadne odolný, odolný proti hmyzu a plesniam, slnečnému žiareniu
Akryl Syntetické vlákno Príjrmný na dotyk, stredná odolnosť proti oderu, jednoduchá starostlivosť
olefín Nedávno vyvinuté syntetické vlákno Mimoriadne citlivé na teplo,odolné voči chemikáliám a hmyzu, odolný proti oderu, jednoduchá údržba
Koža / Leather Kožky zo zvierat Príjemný na doty, líšia sa v kvalite a vyžaduje si osobitú starostlivosť pri čistení

 

Brokát

Je obchodné označenie pre ťažkú, bohato vzorkovanú tkaninu, zvyčajne vyšívanú alebo pretkanú trblietavými niťami. Použitím viacfarebných útkových nití sa vytvára pestrý vzor, ktorý bol často doplňovaný farebnými kovovými niťami – zlatý a strieborný brokát. Používal sa i na závesy, ceremoniálne rúcha a pod.

Damašek

Hodvábna, vlnená alebo ľanová látka sa nazýva podľa sýrskeho mesta, kde ju začali vyrábať. Damaškový vzor vzniká striedaním osnovného a útkového atlasu. Toto striedanie spôsobuje, že podľa dopadu svetla sa tkanina leskne, alebo zostáva matná.

Gobelín

Je poťahová textília s (najmä ručne) vy-tkanými či vy-šitými (najmä umeleckými) vzormi alebo obrazmi. Vzniká pretkávaním bezfarebnej osnovy rôznofarebnými útkami, ktoré osnovu väčšinou úplne prekrývajú. Gobelínové textílie sa používali sa používali zvyčajne  ako poťahové látky na všetky druhy čalúneného nábytku. Svoje meno získal gobelín podľa parížskej rodiny Gobelínov, ktorá sa medzi parížskymi výrobcami týchto textílií a farbiarmi vlny mimoriadne preslávila. Zakladateľom bol Jean Gobelin, ktorý pôsobil v prvej polovici 15. storočia. Špeciálne na čalúnený nábytok sa začínajú gobelíny vyrábať opäť vo Francúzsku od roku 1992.

Juta

Surovina získaná z vláken jutovníka. Jednoročná rastlina vysoká cca 2,5 – 4 metrov, ktorá sa pestuje v Indii, Číne, Afrike a Amerike. Z jutového vlákna sa vyrába jutová priadza, ktorá slúži na výrobu obalových látok, riedkych i hustých tkanín s pomerne veľkou pevnosťou. V čalúnictve sa používa ako lacná poťahová textília, ale hlavne na výrobu popruhov a ako podklad pre kvalitnejšiu poťahovú látku.

Molino

nebielené alebo farebné plátno z bavlnenej priadze s plátnovou väzbou. Používal sa pri obťahovaní náplne a pri napínaní. Okrem vlastnosti priadze určuje kvalitu molina hustota osnovných a útkových nití.

Plátno

rozdeľujeme podľa funkcie pri konštrukcii čalúneného nábytku na niekoľko druhov:

Pružinové plátno je hrubá textília väčšinou z jutovej priadze, ktorá slúži k obťahovaniu

vyviazaných pružín. Tvorí obal pružiacej konštrukcie.

Formovacie plátno

je väčšinou riedka jutová textília s plátnovou väzbou. Používa sa na uzavretie základnej nálože, ktorú čalúnnik prešíva do žiadaného tvaru.

Pikírovacie plátno

je biele plátno ktorým sa obťahuje kypriaca nálož na formovacom plátne.

Začisťovacie plátno

tvoria rôzne druhy textílií s plátnovou väzbou (molino, kanafas a pod.), ktoré sa používajú na prekrytie spodnej plochy čalúnených stoličiek, kresiel a pod.

Plyš

Pojmem plyš sa v odborné literature (často) označujú len tkaniny s vlasom dlhším nako 3 mm.Plyš je obľúbená poťahová textília na čalúnený nábytok. Vlnený plyš je jednofarebný s mierne kučeravým chĺpkom, ktorý sa používa skôr na honosný nábytok. Bavlnený plyš má krátky chĺpok a používa sa na jednoduchšie kusy nábytku. Veľmi jemný povrch má hodvábny plyš – zamat. Plyšové textílie sú väčšinou jednofarebné s jednou stranou hladkou. Rips je charakteristická textília s vrúbkovaným povrchom, ktorý vzniká votkávaním rôzne hrubých útkových a osnovných nití. Rips sa používal na poťahovanie veľmi exponovaného sedacieho nábytku. Vyrábal sa z bavlny a prírodného hodvábu. Zamat je poťahová textília na jednej strane hladká, na druhej s jemnými nízkymi chĺpkami. Najvzácnejší bol vždy zamat z hodvábu.

Kapok

sú vlákna zo semien banánových plodov stromov rastúcich na Jáve, Sumatre, ale tiež v Indii a severnej Afrike. Niekedy sa označuje aj ako rastlinná vlna a jeho vlákna sa používajú ako výplňový materiál do volne odnímateľných podušiek a vankúšov. Pre svoju mäkkosť, ľahkosť, odolnosť voči vode a cudzopasnému hmyzu bol vyhľadávaným čalúnickým materiálom.

Kúdeľ

Kúdeľ sú krátke vlákna získané pri trepaní a vyčesávaní ľanu a konopí , kúdeľ je ľanová, ale tiež konopná a jutová a je jedným z najstarších plniacich surovín.V podstate ide o odpad vznikajúci pri vyčesávaní ľanu, konope a juty. Používala sa hlavne ako tvarová náplň, ktorá je veľmi trvanlivá a pevná.

Afrik

je pravá africká tráva rastúca v severnej Afrike a v južnom Taliansku. Získava sa z divoko rastúcej palmy. Je jedným z najvhodnejších a najtrvalejších výplňových materiálov. Ako tvarová výplň väčšinou pevného čalúnenia stoličiek a kresiel sa používala už od 16. storočia v Taliansku. Často sa nesprávne označuje ako morská tráva, ktorá je ale tiež klasickým plnivom a tvarovou náplňou čalúneného nábytku. Morská tráva sú usušené stužkovité listy vodnej rastliny, ktorá rastie na brehoch Baltického mora. Listy sú žltohnedé a dlhý čas zapáchajú po morskom bahne.

Čalúnické potreby

Medzi ktoré patria napr. čalúnické klince, nity, gombíky, pružiny, lemovky, strapce a pod.

Čalúnické klince

čalúnické klince slúžia na prichytávaní po-ťahovej tkaniny a kože. Pri výrobe slohového čalúneného nábytku sa používali väčšinou ozdobné klince. Široké hlavy týchto klincov bývajú rôzne zdobené, sú vypuklé, so zárezmi, zdobené lisovaním a pod. Niektoré ozdobné klince majú hlavu tvorenú porcelánom, prípadne inými materiálmi, alebo sú hlavy potiahnuté tkaninou a kožou. Základným materiálom z ktorého sú vyrobené bola väčšinou mosadz, u gotického a čiastočne aj renesančného nábytku to bolo železo. Ozdobné klince sa pribíjali buď tesne vedľa seba, alebo na vzdialenosť priemeru hláv a nie sú výnimočné prípady, kedy vytvárajú jednoduchý ornament.

Čalúnnické gombíky

Čalúnnické gombíky sa používali pri prešívaní kosoštvorcov, prípadne štvorcov u prešívaného čalúneného nábytku. Väčšinou sa kovový gombík poťahuje rovnakou látkou alebo kožou aká tvorí celé čalúnenie. Čalúnické gombíky sa uplatňovali hlavne v 19. storočí.

Čalúnické popruhy

sú pevné, úzke pásy tkaniny zhotovené na špeciálnych tkacích strojoch.Podľa suroviny z ktorej sú vyrobené rozoznávame popruhy jutové, ľanové, konopné, ale napr. aj kožené. Používajú sa ako nosné podklady pri čalúnenom sedacom nábytku a nábytku určeného k ležaniu od polovice 18. storočia.

Pružiny

sa začali v čalúnictve používať až v druhej polovici 18. storočia vo Francúzsku a strednej Európe. Zhotovovali sa na dvoch drevených kužeľoch, ktorí sa pri natáčaní drôtu spájali navzájom háčikmi a po navinutí sa rozpojili. Železný drôt však nebol dostatočne pružný a v pomerne krátkej dobe sa takto vyrobené pružiny deformovali. V priebehu 19. storočia sa robili pokusy s dodatočným kalením a pokovovaním meďou a zinkom. Od konca 19. storočia sa pružiny vyrábali z oceľového drôtu. Pravdepodobne najväčšieho rozšírenia dosiahol čalúnený nábytok s pružinami v období biedermeiera a v anglickom viktoriánskom nábytkárstve.

Lemovky

sú ozdobný pruh látky ktorý bol lepený alebo pribíjaný na okraj poťahovej látky,ktorá tvorí čalúnenie. Používa sa na prekrytie klinčekov, ktoré čalúnenie pridržujú. Na historickom nábytku sa používali vzorované lemovky v týchto základných typoch: